Včerajší galavečer EastProFight 10 bol pre mňa mimoriadne radostný. Postaral sa o to Emin Sefa, ktorý si po parádnom zápase prevzal opasok organizácie Fusion FN. Z môjho pohľadu – najkrajší „fight“ večera.
Áno, Emina osobne poznáme, môžem byť mierne zaujatý, no keď som sledoval reakcie ľudí potom ako Emin vypol svojho súpera po obojstrannej „pästnej prestrelke“, myslím, že mnohí budú so mnou súhlasiť.
Nútený oddych
Emin rok aj čosi nestál v ringu. Nedobrovoľne (predsa, so zlomeninou holennej kosti to ide ťažšie 
). 5 týždňov sadra, 5 týždňov dlaha. Keď sme tesne po zranení komunikovali, hovorím mu, ber to z tej lepšej strany. Ideš na vynútený oddych, ktorý umožní tvojim tkanivám sa zregenerovať (už čo to pobolievalo – trieslo, ruka). Niekto môže namietať, že primeraný pohyb je dôležitý pre regeneráciu tkanív a ja s tým plne súhlasím. No skúste na sparingu niekomu povedať, že bi ma iba tak primerane. A ja ti to následne tiež primerane odplatím. A obaja plní adrenalínu. Alebo, buď nešikovný iba tak primerane.. A tú páku tiež len tak primerane poprosím. A najhoršie je rozkázať gravitácii nech len tak primerane vás ťahá k zemi pri nejakom páde, takedowne, prehnutí cez popruhy a pod.
Vôbec, kto určí koľko je primerane na vaše tkanivo? Kto to odmeria?
Preto pri týchto na výbušnosti, nestabilite, nekontrole a neočakávanosti zameraných športoch sa PRIMERANOSŤ, keď už ste zranení resp. vás niečo bolí, veľmi ťažko udržiava. Sám Stuart McGill pri osobnej komunikácií o MMA a zraneniach napísal toto:
„The type of sport helps in this* process. The more the controlled the sport, the more the athlete is able to control the loading and danger potential. Unfortunately, MMA is about the most uncontrolled sporting situation where an opponent can jar your neck/spine with a strike, or twist it off with a submission.“ – Stuart McGill
(*rekonvalescencia po zranení)
Preto mnohým atlétom (teraz nehovorím iba o mma) VYNÚTENÝ ODDYCH iba prospeje. Mladý organizmus sa dokáže báječne zregenerovať. Len mu dajte čas a následne správny kontrolovaný a primeraný stimul. Tkanivá zosilnejú a vrátite sa ako fénix. No odolnejší.
Príprava ako z knižky
Vďaka vynútenému oddychu sme s Eminom k jeho silovo-kondičnej príprave (trvala takmer 8 mesiacov), mohli pristúpiť predpisovo. Začali sme anatomickou adaptáciou, kde sa jeho celé telo (komplet všetky tkanivá) a hlava pripravovali na následne zaťažujúcejšie fázy. Nasledovalo obdobie budovania maximálnej sily plus začiatok jeho práce na ľahkom MMA. Potom plynulý prechod do šport-špecifickej sily a kondície. Malou zmenou bolo, že s pribúdajúcimi jeho tréningami MMA (wrestling, sparingy, lapy, standup…) sme ubrali na intervalových silovo-kondičných tréningoch. Tento pre mňa teraz už logický krok mám od Martina Rooneyho. Tvrdými „kruháčmi“ dokážete atléta reálne zničiť. Nie zlepšiť. A predsa, v zápase bojovník nebúcha kondičným lanom o zem, či nevesluje, alebo neskáče cez prekážky. Tak, nech má dostatok energie a regeneračné kapacity na to najdôležitejšie – svoje MMA tréningy (no krátky silový tréning bol súčasťou až do posledného týždňa zápasu).
Morál príbehu
Morálov mám niekoľko.
Ste zranení? Nečakajte, že sa zregenerujete neustálym tlačením na pílu v situáciách, ktoré vás k tomu zraneniu priblížili/spôsobili ho. Teraz netvrdím, že si máte dať zlomiť nohu, no skúste nastaviť svoju myseľ viac na budúcnosť. Venujte dostatok času správnej regenerácií a následne príprave, ktorá ma hlavu a pätu.
Venujte dostatok času budovaniu sily (primárne v rozsahoch, ktoré dominujú vo vašom športe). Mnoho atlétov mylne podceňuje zložku „sily“, ako základného komponentu ďalších schopností napr. výbušnosti, rýchlosti, či obratnosti. Rovnako získané prírastky udržiavajte vhodným spôsobom až do posledného týždňa (stačia krátke 20 – 30 min tréningy). Otázka teda nie je ČI udržiavať silu až do zápasu, ale AKO.
Nepreháňajte to s „kruháčmi“. Čím bližšie k zápasu, tým rozumnejšie treba voliť zaradenie rôznych intervalových aktivít. V tomto mám pocit, že som sám ako tréner robil v minulosti chybu. Skrátka ak prekročíte regeneračné kapacity tela, budete iba unavenejší a bližšie k zraneniu.
Záver – poďakovanie
Emin, veľká vďaka za enormné množstvo úsilia a trpezlivosti, ktoré si venoval svojej silovo-kondičnej príprave. Keďže si v posilke takmer všetko odrel sám, bez mojej kontroly, musím ťa pochváliť aj za úctu, ktorú voči správnej technike cvičenia máš. Som hrdý, že som mohol byť jeden z tých, ktorý vás tejto úcte učia (mnohým by sa to zišlo, že?). Pri rozhovore tesne po zápasoch borci často spomínali koľko veľa úsilia taká príprava obnáša. Že si to jeden bežný smrteľník ani nevie predstaviť. Bolo cítiť silnú potrebu povedať o tom ľuďom neznalým veci.
Ja túto snahu mimoriadne oceňujem a vážim si všetkých, ktorí takto svedomito pristupujú k príprave. Následne výhra, alebo prehra je iba čerešničkou na torte. Nemala by byť jediným hodnotiacim kritériom daného bojovníka.
Som rád, že to tentokrát vyšlo.
“Winners are not those who never fail, but those who never quit.” – Edwin Louis Cole
RADY ACTIVE
Rovnako chcem pochváliť ďalších chlapcov z MMA TOP TEAM-u, ktorých sme mohli už priamo trénovať. Samo, Maťo blahoželám k výhre! Laci, hlavu hore, bez prehier ani víťazstva nie sú tak skvelé . Ďakujem aj Peťovi Podlesnému, že sa im celý čas trénersky venoval.
V neposlednom rade poďakovanie patrí samotným organizátorom Juraj a Natália Winkelmes, Matúš Laincz a všetkým, ktorý pomáhali vytvoriť skvelý galavečer. Well done!