To, že som veľkým fanúšikom práce Stuarta McGill-a je v mojom okolí dobré známe. Veľakrát ste aj vy, ctení čitatelia, prišli do kontaktu s týmto menom prostredníctvom mojich článkov. Dokonca, jeden z tých najúspešnejších, najčítanejších bol „hejt“ cvičenia brušákov, kde som čerpal práve z kníh od tohto šedivého charizmatického pána (mal cez 100 tisíc prečítaní/videní), (1).Stuarta McGilla sledujem už takmer 10 rokov. Ak ho nepoznáte a zaujíma vás ochrana chrbtice, či zvyšovanie jej odolnosť – odporúčam sledovať jeho prácu. Ja som mal tú česť sa s ním už 2 x stretnúť a čerpať tak naživo z jeho múdrostí. Jeden zážitok.
Prečo to píšem?
Práve som dočítal jeho poslednú, najčerstvejšiu knihu z roku 2018 pod názvom „GIFT OF INJURY“ (2), ktorej je spoluautorom a samotným liečeným subjektom trojbojárska legenda Brian Carroll. Táto kniha je akási prípadová štúdia o športovcovi, ktorý je vďaka svojmu zraneniu a súvisiacim bolestiam zlomený ako fyzicky, tak aj duševne. Ponúka detailný popis ako sa Brian vrátil z bolestivého fyzického a mentálneho dna späť na vrchol svojich síl – a dokonca s lepšími číslami! Pre mňa je dôkazom, že Stuar McGill už dávno nie je iba vyšinutý teoretik zavretý v laboratóriu, ktorý nám zakazuje robiť brúšáky. Je dôkazom, že jeho učenia fungujú aj v praxi a v danej knihe je na to exemplárny návod. Je dôkazom, že aj vážne poškodenia chrbtice (napr. ako mal Brian) je možné vrátiť do stavu, kedy danému subjekt viac nebudú znepríjemňovať život. Je dôkazom, že bolesť krížov nie je žiaden doživotný trest odňatia bezbolestného bytia.
No má to jeden háčik. Daná osoba musí byť ochotná skloniť hlavu a počúvať.
(Prechádzame do časti, v ktorej vám rozpoviem pár mimoriadne dôležitých múdrosti, ktoré som si ja zobral z danej knihy)
POTLAČ EGO
Napr. Brian si musel vypočuť trpkú pravdu, že roky podávania obdivuhodných výkonov, okamžite neznamenajú, že daná osoba vie ako to robiť správne – správne v ponímaní bezpečnosti chrbtice. Nie správne pre výkon. Mŕtve ťahy sú toho krásnym príkladom. Ja na kurzoch hovorím jednu múdru vetu, ktorej, ako vtipne dodáva Michal Lakatoš – Môj osobný tréner , doposiaľ ešte nikto neporozumel 😀 Ja sám pomaličky prichádzam na jej význam 🙂 Znie asi takto:
„Mŕtve ťahy je ľahšie robiť ťažko, ako technicky správne.“
Tieto „úžasné“ výkony vidieť všade po nete. Brian bol tiež toho príkladom. No až keď sklopil uši a preletel 2000 km do Kanady za Stuartom McGillom a začal počúvať, až vtedy pochopil, že roky si svojou technikou, intenzitou, ľahostajnosťou a kombináciou ďalších faktorov len postupne pomaličky ničil chrbticu. „Zaslúžil si svoju bolesť.“ – McGill by povedal. Ono si netreba klamať, takmer každý šport na top úrovni si vyberá svoju daň. Dave Tate sa minule tiež priznal, že naposledy bol pain-free v 90tých rokoch (3)!
„Byť elitným atlétom nie je zdravé.“ /Brian Carroll/
ZADNÝ DREP PRE KAŽDÉHO? V PLNOM ROZSAHU?
Kdeže. U nás v Rady Active si zadné drepy musí človek zaslúžiť. Ak vôbec. Pracujeme väčšinou na zvládnutí techniky Goblet drepu, Zercher drepu a až potom postupne k drepu s Yoke Barom (a onedlho aj s Transformer Bar!!!). Plný rozsah pre mňa končí v momente straty neutrálneho zakrivenia driekovej oblasti. Či už za to môže nemenná štruktúra, alebo mobilita.
„Niektorým atlétom bude lepšie bez zadných drepov celkovo. Radšej nech robia verzie čelných drepov, alebo iné variácie drepu…Legálny drep (pozn. hĺbka kedy je bedrový kĺb nižšie ako ten kolenný) nie je potrebný pre nesúťaživého cvičenca. Dokonca naše aktuálne údaje ukazujú, že viac sily nôh sa vytvára pri polovičnom drepe, než pri plnom drepe.“ (Gift of Injury, 2018)
Sám rád, že v knihe som si našiel odobrenie prístupu, ktorý už roky uznávam. Neutrálne zakrivenie chrbtice (nie rovný chrbát!) je základom bezpečnosti chrbtice, aj napriek rôznym výsmešným videám, ktoré zhadzujú dôležitosť neutrálneho zakrivenia za každých okolnosti – ono popravde, nič nepokazíte keď aj doma budete dvíhať veci, sadať si na záchod, alebo stoličku pomocou bedrového ohybu modifikovaného na danú situáciu. Áno, aj rozvoj driekovej oblasti do flexie sa má udržiavať…no prečo pod ťažkou váhou? Resp. neudržiavate ho denne takmer všade? Teraz keď čítate tento článok, v práci, v aute…
Paradoxom je, že udržiavanie neutrálneho zakrivenia je väčšinou smiešne pre ľudí, ktorí nezažili bolesť krížov. No v momente jej príchodu a v momente zlyhávania štandardoch procedúr – človek precitne a až vtedy plne precíti „dar“, ktorý bolesťou získal.
Úctu k svojej chrbtici a úctu k informáciám, ktoré momentálne o procese jej poškodenia máme. A verte neverte, málo ľudí na svete urobilo viac výskumu a publikovali viac vedeckých článkov na túto tému ako Stuart McGill.
MORÁL PRÍBEHU
Nečakajte na dar zranenia aj vy. Učte sa z omylov iných. Predsa nemusíte reálne vyskočiť z vrtuľníka bez padáku, aby ste na vlastnej koži precítili…že sa zabijete.
(koniec prvej časti)
Radovan „Rady Active“ Gergeľ
http://www.radyactive.sk
http://www.staraskolaslovensko.sk – vzdelávací projekt Rady Active
ZDROJE:
1) https://radovangergel.blog.sme.sk/…/Pravda-o-brusakoch-boli…
2) https://www.amazon.com/Injury-Stuart-McGill-Br…/…/0973501863
3) https://www.youtube.com/watch?v=F2RNTF9AYZ0