Opäť som raz mal oči otvorené (aspoň vidieť, že v škole nespím). Opäť som trochu fotil, hľadal, porovnával, kreslil, spájal a hlavne premýšľal. Podnetom k tomu bolo objavenie starej, ale veľmi zaujímavej nástenky v labáku na biochémii.  Obsahovala (okrem iných) optimálne referenčné hodnoty pre cholesterol z „dávnych“ čias. Nič zvláštne. No po detailnejšom preskúmaní sa mi zrazu rozžiarili očká. 

Sherlock Holmes by bol na mňa hrdý. Prišiel som totiž na to, že sa líšia od tých „dnešných“. Práve od tých hodnôt vďaka ktorým… ste možno aj vy videli zdvihnutý ukazovák jednej ruky vášho lekára, zatiaľ čo druhou vám predpisoval statíny (znižovanie cholesterolu).

Nedalo mi to. Chcel som rozriešiť túto záhadu.

Nástenka bola vyrobená v roku 1982. V tej dobe, ak vaša hodnota celkového cholesterolu bola 6,5 mmol/l, doktori vám navrhli upraviť životosprávu, keďže ste boli stále v norme (a samozrejme statíny ešte neboli).

Dnes…je OPTIMÁLNA HODNOTA menej ako 5,2 mmol/l. S HRANIČNOU HODNOTOU ste klasifikovaní ak ho máte v rozpätí 5,2 až 6,2 mmol/l. No ak ste nad 6,2 mmol/l – finito, koniec, zle nedobre, spínajúce ruky k nebu….STATÍNY, inak do týždna zgegnete na srdcovo cievne ochorenie (samozrejme blud, klam, skreslenosť, chamtivosť…).

Nedalo mi to.

Kde nastal teda zvrat? Možno priamo/nepriamo za to môže dátum 16. máj 2001. Presnejšie „National Cholesterol Education Program“, ktorý vydáva nové usmernenie pod názvom „Third Report of the NCEP“ (a rovnako jeho „vylepšenú“ verziu v 2004), ktorého zmyslom bolo poskytnúť update pre detekciu, hodnotenie a liečbu vysokého cholesterolu u dospelých. Slušne a odborne povedané. V preklade: legálne zvýšiť počet ľudí, ktorých môžme vystrašiť a neskôr pod „ochrannými krídlami“ platných noriem im predpísať lieky na znižovanie cholesterolu. A človeka duša veriaca inštitúciám…je neeticky podvedený.

A zabralo?

Podľa denníka Forbes, od roku 2000 zarobil „liek“ Lipitor (znižovanie cholesterolu) 130 miliárd dolárov……mmm 130 miliárd, radšej to zopakujem! Nie je žiadnym tajomstvom, že lieky na znižovanie cholesterolu patria do prvej trojky najpredávanejších liekov všetkých čias. A stále sa dobre predávajú. A stále sú ochorenia srdca zabijakom číslo jedna. Zaujímavé. Veľká záhada.

Dobre teda. Nalejme si čistého vína (či proteínu?). Ako to začalo. Aj keď o statínoch chystám celý článok, nedá mi nespomenuť pár pozoruhodností. V roku 1991 (zhruba obdobie kedy statíny začínajú byť populárne) vychádza sumár obsahujúci okrem iného aj veľmi kritický pohľad na všetky štúdie zaoberajúce sa cholesterolom a jeho znižovaním (obsahoval vyše 600 strán, 3000 referencií). Výsledok? Očakávaný. Lieky brané za účelom znižovania cholesterolu sú účinné!!! Znižujú ho! Huráá..

Stačí. Netešte sa toľko.

Problémom je, že to je tak zhruba všetko. V daných štúdiach síce bol cholesterol úspešne znížený, no rozdiel v úmrtnosti u skupín, ktoré to urobili a u tých, ktoré neznižovali, nebol skoro žiaden. A čo už v tej dobe z toho odborníkom vyplynulo? Znižovanie cholesterolu vám nemusí pridať ani deň života (ok, celá pravda: môže pridať, ale platí to iba pre úzku skupinu ľudí – bude o tom článok). Celkom trefne to zhrnul aj John Abramson M.D., profesor medicíny na Harvard Medical School, ktorý v žurnáli „The Lancet“ uviedol:

„Môžete si znížiť cholesterol pomocou liekov, no stále vám to neposkytne žiaden zdravotný benefit. A umierať so správnou hodnotou cholesterolu, nie je veľmi úspešným výsledkom.“

ZÁVER (prvej časti):

Podľa mňa sa oplatilo trošku skresliť výsledky štúdií o prospešnosti a celkovo úspešnosti liečby týchto liekov. Oplatilo sa nepovedať celú pravdu o rizikových faktoroch, ktoré pôsobia na vznik srdcovo cievnych ochorení. Oplatí sa zameriavať iba na ten minoritný (ak vôbec) problém – cholesterol.

Takže predstavte si ako veľmi sa oplatilo posunúť normu z 6,5 mmol/l na dnešných 5,2 mmol/l. Koľko zrazu nových potencionálnych pacientov, ktorých môžeme „liečiť“. Juchuu. Teší sa Váš výrobca liečiv.

Srandy bokom. Poprosím ešte chvíľu pozornosti. Dočítajte do konca. Nasleduje druhá časť, kde v rýchlosti prebehnem vplyv nasýteného tuku – toho „zlého“ na náš organizmus. Pre nasledujúci text si pod týmto označením predstavte najmä všetok živočíšny tuk (smotana, syr, maslo, ghí, loj, masť, tučné mäso, vajíčka). No treba si uvedomiť, že nasýtené mastné kyseliny sú v značnom množstve zastúpené aj v prírodných zdrojoch akým je kokosový olej, palmový tuk a rovnako aj v horkej čokoláde.

ŽIVOČÍŠNY TUK, CHOLESTEROL A SRDCOVO- CIEVNE OCHORENIA. AKÁ JE TEDA MEDZI NIMI SPOJITOSŤ? EXISTUJE VÔBEC?

Existuje.

Samozrejme, veď sme to boli roky učení. Čím viac živočíšneho tuku (mäso, maslo, syry, vajíčka..) budeme jesť, tým vyšší cholesterol. Veď tú spojitosť ukazujú aj naše krvné testy. Doktor odporučí znížiť príjem živočíšneho tuku, celkový cholesterol nám zrazu klesne (o niečo). Doktor spokojný a tak aj my sme spokojní. Veď aj prečo nie, všade píšu, že nižší cholesterol znamená nižšie riziko vzniku srdcovo- cievnych ochorení. Budem žiť sto rokov. Jasná spojitosť. Len má jeden háčik.

Je nepravdivá. Nepotvrdená.

Tentokrát to ale zoberme z druhej strany. Áno, príjem nasýteného tuku môže zvyšovať hladinu cholesterolu (teda lipoproteínov – vozíkov, ktoré roznášajú cholesterol (a iné látky) po tele keďže cholesterol nie je rozpustný vo vode/krvi). No tento efekt je viac pozitívny, ako negatívny. Nasýtené tuky zvyšujú hladinu HDL cholesterolu (toho „dobrého“). Navyše, nasýtený tuk ma pozitívny vplyv aj na hladinu LDL cholesterolu (toho „zlého“). Tiež ho zvyšuje – nie nepomýlil som sa. Tu sa chcem na chvíľu zastaviť.

LDL – zlý cholesterol. Či iba zlá interpretácia?

Málokto vie, že LDL sa rovnako delí na typ LDL- A, ktorý reprezentujú veľké, našuchorené častice, ktoré nie sú škodlivé pre telo (kým nedochádza k ich oxidácií). LDL-B, však reprezentujú malé, tvrdé, husté, vysoko zápalové molekuly, ktoré podporujú aterosklerózu. Príjem nasýteného tuk upravuje predovšetkým pomer LDL-A ku LDL-B. Viac veľkých napufkaných molekúl, oproti malým drzým BB guličkám (všetko zjednodušujem, vyberám potrebné info, keďže mám podozrenie, že už teraz nedávate pozor:).

Poďme ďalej.

Kde bolo, tam bolo pán Patty Siri- Tarino a Ronald Krauss sa rozhodli urobiť meta- analýzu (kvalitatívny popisný prehľad už realizovaných štúdii – proste štúdia z dostupných štúdii), aby zistili vzťah medzi nasýteným tukom a kardiovaskulárnymi ochoreniami, koronárnou chorobou srdca a infarktom. Tu treba rozlišovať. Výskumníci sa nesnažili zistiť vplyv nasýtených mastných kyselín na hladinu cholesterolu a spojiť to hneď so zvýšeným rizikom, ako množstvo štúdii. Tu sa snažili zistiť priamu koreláciu medzi príjmom nasýteného tuku a ochorením srdca. Do ich kritérií zapadalo 21 existujúcich štúdii, dokopy teda 347 747 ľudí, v období 5 až 23 rokov. Počas tohto obdobia vznikla ischemická choroba srdca u 11 006 ľudí.

Pripravený na výsledky?

Podľa ich vlastných slov: Príjem nasýteného tuku nie je spojený so zvýšením rizika ischemickej choroby srdca a rovnako tak ani so zvýšením rizika srdcovo- cievnych ochorení (1). BODKA.

Kým vás nezačnem nudiť, poďme na chvíľu do Holandska. Opäť podobný scenár ako vyššie. A výsledky? Takmer identické: „Príjem nasýteného tuku je spojený s miernym zvýšením celkového cholesterolu, ale nie je spojený so zvýšením rizika srdcovo- cievnych ochorení (2).

Na chvíľu ešte do Japonska. Opäť meta-analýza (už viete čo to je, keďže ste pozorne čítali , tento krát išlo o skúmanie vzťahu cholesterolu a úmrtnosti. Vytvorili štyri skupiny: pod 4,2 mmol/l; 4,2 do 5,2 mmol/l; 5,2 do 6,2 mmol/l a nad 6,2 mmol/l (takmer rovnaké rozdelenie podľa akého sa u nás posudzuje cholesterol). Výsledky? Podľa všetkých informácií ktoré roky dostávame, samozrejme ľudia s najvyšším cholesterolom mali najvyššiu úmrtnosť a ľudia s najnižšími hodnotami sa dožívali najdlhšie. Tak je?

Tak presne k tomu tam aj NEDOŠLO. Skupina s najnižšou hladinou umierala najviac (3).

A už končím. Štúdia pod názvom „Dietary Fats, Carbohydrate, and the Progression of Coronary Atherosclerosis in Post-menopausal Women“. Prepíšem tu opäť iba výsledok:

„Vyšší príjem nasýteného tuku je spojený s nižšou progresiou koronárnej aterosklerózy, zatiaľ čo vyšší prijem sacharidov je spojený s vyšším rizikom (4).“

Jednoducho ženy s vyšším príjmom nasýteného tuku, majú menšie riziko progresie koronárnej aterosklerózy. Milé dámy, už viete čo si dať na večeru? A tie cestoviny prosím vysypať do koša.

ZÁVER (druhej časti):

Udivení? Prekvapení? Aj ja som mal zdvihnuté obočia ako vy. A je to iba zlomok info. Čítam to už roky. Stále som si podvedome hovoril veď sú to len dristy, chcú zaujať, zas niekto iba ide proti prúdu, nie je to potvrdené… No čím viac čítam, tým viac si robím obraz.

CUKOR NAPÁCHAL NA ZDRAVÍ ĽUDÍ VIAC ŠKODY, AKO TUK.

P.S. Je tu kus mojej snahy. Ak vás to neobťažuje, prosím o zdieľanie. Možno tým niekomu aj „zachránite“ život. Ďakujem.

Radovan „Rady Active“ Gergeľ
http://www.radyactive.sk
http://www.staraskolaslovensko.sk – vzdelávací projekt Rady Active

ZDROJ:

(1) Frank B. Hu et al., „Meta-analysis of Prospective Cohort Studies Evaluating the Association of Saturated Fat with Cardiovascular Disease,“ American Journal of Clinical Nutrition 91, (2010)
(2) R.S. Kuipers et al., „Saturated Fat, Carbohydrates, and Cardiovascular Disease,“ Netherlands Journal of Medicine 69, (2011)
(3) Meester and Simopoulos., „A Balanced Omega6/Omega3 Fatty Acid Ratio, Cholesterol and Coronary Heart Disease,“ World Review of Nutrition and Dietetics 100 (2009), Hamazi, Kirihara, Ogushi, „Blood Cholsterol as a Good Marker of Health in Japan,“ World Review of Nutrition and Diabetics 100 (2009)
(4) Herrington, et al., „Dietary Fats, Carbohydrate, and the Progression of Coronary Atherosclerosis in Post-menopausal Women,“ American Journal of Clinical Nutrition 80 (2004)
Väčšina info z knihy: J. Bowden, S. Sinatra, „The Great Cholesterol Myth,“ Fair Winds Press (2012)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *