Merače srdcovej frekvencie (športtestery) sa dnes už bežne používajú pri tréningoch. Cvičenie v rôznych tepových zónach sa stalo štandardným protokolom od špičkových atlétov až po nás bežných smrteľníkov. Ale čo ak vám poviem, že tak často používaná formulka na vypočítanie maximálneho tepu srdca (220 – vek) je nepresná. A že dokonca aj samotní stvoritelia boli prekvapení, ako si lekárska a fitness komunita osvojila daný vzorec bez akéhokoľvek ďalšieho výskumu.
Ak si sa aj ty pozrel pri týchto úvodných slovách na svoj najnovší model „polarov“ lesknúci sa na tvojej ruke, tak tento článok je určený predovšetkým tebe. Opäť mi ide iba o rozšírenie informovanosti, možno širšie objasnenie dlho používaného mýtu, pod ktorým som sám trénoval. Nie, nebudem vám ponúkať ani žiadny iný, nový, lepší a výkonnejší športtester.
Najjednoduchším uvádzaným spôsobom, ako si vypočítať svoju maximálnu tepovú frekvenciu (MTF), je od 220 odpočítať svoj vek (u žien 230). Podľa MTF sa potom určí, v akej zóne sa počas tréningu chcem pohybovať. Rovnako tak sa píše, že MTF by sa nemala často prekračovať, a hlavne v tejto zóne človek nemôže zotrvať dlhšiu dobu. Vraj sa tým môže poškodiť srdce. Áno, môže. Ale k poškodeniu srdca vedie aj celodenné vysedávanie pred TV bez akéhokoľvek náznaku pohybu. Nie, prepínanie programov sa neráta.
Poďme teda k vzniku vyššie spomínaného vzorca. V roku 1970 mladý doktor William Haskell a jeho učiteľ Dr. Samuel Fox pracovali na programe zaoberajúcim sa chorobami srdca. Skúšali zistiť, pod akou najvyššou námahou môžu cvičiť ľudia s takýmto „hendikepom“ . Počas prípravy na lekársku konferenciu Dr. Haskell zozbieral informácie z 10 štúdií, v ktorých ľudia rôzneho veku boli testovaní za účelom nájsť ich maximálnu tepovú frekvenciu. Tieto osoby nemali nikdy reprezentovať príklad bežnej zdravej populácie, čo podotkol aj sám Dr. Haskell. Mnohí mali tesne pod 55, boli tuhí fajčiari alebo mali problémy so srdcom. Počas letu na už spomínanú konferenciu teda obaja doktori vytvorili jednoduchý vzorec z informácií, ktoré boli dostupné v tom čase. Avšak formulka 220 mínus vek sa rýchlo ujala a vstúpila do odbornej lekárskej literatúry. Čoskoro si ju osvojila aj firma Polar Electro Inc pre svoje športtestery.
Doktor Fritz Hagerman, ktorý je športovým fyziológom Ohio University, vyhlásil, že celá myšlienka na vytvorenie jednotného vzorca na predpovedanie individuálnej maximálnej tepovej frekvencie je smiešna. Podľa jeho slov sú ešte absurdnejšie vyhlásenia, že tep srdca je indikátorom fyzickej zdatnosti. Niektorí ľudia pumpujú krv do svojich svalov natlačením veľkého množstva krvi každou kontrakciou srdca. Iní uskutočnia rovnakú vec rýchlejším tempom kontrakcií.
„Pri porovnávaní atlétov je ukazovateľ maximálnej tepovej frekvencie pravdepodobne jeden z najmenej dôležitých faktorov.“
Takže čo teda robiť? Ako zistiť pod akou intenzitou, pod akým tepom trénovať? Budem sa opakovať, ale ani v tejto oblasti nič nie je čierno-biele (kto číta moje články vie, že tento výraz je môj obľúbený). Teda nemusíte predávať svoje „polary“. Nechcem ani aby ste úplne prestali používať formulku „220 mínus vek“. Tou určite nič nepokazíte. Napríklad pre začiatočníkov, alebo pre ľudí so zdravotnými problémami je celkom bezpečná. Len treba mať na zreteli, že ide stále iba o hrubý odhad. Mojím odporúčaním je teda začať viac sledovať svoje telo. Ako sa správa v určitých tepových úrovniach. Príznaky ako bolesť v srdci, alebo náhly pokles tepu môžu indikovať problémy so srdiečkom. Ale ak moje srdce veselo zvláda pumpovať krv, ak som si zlepšil moju fyzickú úroveň, ak si moje telo pýta ísť na viac otáčok, prečo sa obmedzovať nejakým jednotným vzorcom zavedeným do sveta športu (a aj medicíny) v podstate na základe dobrej myšlienky, ale mylne interpretovanej a nepodloženej ďalším výskumom? A plus, existuje ešte jednoduchší spôsob ako zistiť, či netrénujem moc tvrdo. Stačí si iba odmerať tep OKAMŽITE po skončení nejakého intervalu, alebo celého cvičenia. To iste sa urobí po jednej minúte od tohto prvého merania a porovná sa o koľko nám hodnota tepu srdca klesla. U normálnych zdravých jedincov sa to pohybuje okolo 20 úderov za minútu. Podľa vyjadrení Dr. Michaela Lauera, kardiológa a vedúceho výskumu v kardiológií z Cleveland Clinic Foundation, rozhodujúcim faktorom nie je tepové maximum, ale to, ako rýchlo tep klesne po skončení cvičenia. U osôb, ktorých tep klesne o 12 úderov a menej, hrozí riziko zdravotných problémov, či dokonca predčasné úmrtie.
Čo dodať. Nebolo cieľom vás na záver vyľakať. Skôr naopak. Sme zdraví jedinci. Netreba sa báť načúvať svojmu telu. Netreba sa báť napríklad šprintovať na vyššie obrátky. Netreba sa maznať so sebou a argumentovať: „ja už mám 30 rokov, ja nemôžem takto makať.“ Netreba sa báť riadne rozbúchať svoje srdiečko. Tiež je to iba sval, ktorý občas potrebuje dostať „do tela“. Samozrejme všetko pod dohľadom a postupne.
Radovan „Rady Active“ Gergeľ
http://www.staraskolaslovensko.sk – vzdelávací projekt Rady Active
Zdroj: http://www.nytimes.com/2001/04/24/health/maximum-heart-rate-theory-is-challenged.html?sec=health&pagewanted=1
článok z (4.8.2010)